Svetlo- Svetelné podmienky na pestovanie kaktusov a iných sukulentov

      Väčšina kaktusov a iných sukulentov rastie vo svojej domovine na miestach vystavených plnému slnečnému žiareniu. Nakoľko v našich podmienkach je intenzita svetla menšia ako v domovine kaktusov a suklulentov, tak je nevyhnuté, aby sme rastlinám v našich podmienkach dopriali svetla čo najviac. Treba si tiež uvedomiť, že okrem svetla majú rastliny v prírode tiež iné podmienky, ako u nás doma. Ide o teplotu prostredia, vodný režim (zrážky), pôdu, v ktorej rastú a prúdenie vzduchu. Týmto podmienkam sa snažíme čo najviac priblížiť. V našich podmienkach to znamená, že kaktusom a sukulentom doprajeme toľko slnečného žiarenia, koľko znesú a zároveň, aby nedošlo k ich popáleniu.

      Kaktusy a sukulenty v našich podmienkach pestujeme v skleníkoch, na stolových pareniskách, "pod holým nebom" a vo voľnej kultúre. Na každom z týchto miest sú trocha odlišné podmienky a preto v nich pestujeme aj rôzne rody, ktorým dané podmienky vyhovujú. Samozrejme, nie vždy sa to dá úplne ovplyvniť, čo je spôsobené našim podnebím, ktoré je odlišné od domoviny pestovaných rastlín a tiež aj obmedzenými priestormi.

Skleník 1- Tu sa nachádza väčšina našej zbierky kaktusov. Je na ňom klasické sklo. Skleník je počas jari, jesene a zimy netienený, aby sa k rastlinám dostalo čo najviac slnečného svitu. V období asi od konca mája do konca augusta, kedy je intenzita slnečného žiarenia najväčšia, tienime skleník 30%-nou tieniacou sieťovinou, ktorá zabraňuje popáleniu rastlín. Skleník má niekoľko vetracích okien, ktoré sú otvorené od jari a až do jesene a zatvárajú sa len v zimnom období. Vetranie skleníka je dôležité kvôli prúdeniu vzduchu, ktoré majú rastliny v prírode prirodzene k dispozícii. Skleník je v podstate uzatvorený priestor, kde kombinácia vysokej teploty, vysokej intenzity slnečného žiarenia s nedostatočným prúdením vzduchu v najhorúcejšom období roka môže mať za následok popálenie rastlín, následkom čoho sa poškodia a môže dôjsť až k ich uhynutiu. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné počas najhorúcejších dní v skleníku okrem otvorenia vetracích okien použiť tiež ventilátor. Prúdenie vzduch v skleníku zníži teplotu v skleníku a taktiež zníži riziko popálenia rastlín. Od jari do jesene tu tiež pestujeme teplomilné rody ako Melocactus a Discocactus, ktoré ale na zimu premiestňujeme do domu, nakoľko tieto rody vyžadujú celoročne minimálnu teplotu 15 st.C.

Skleník 2 - V tomto skleníku pestujeme sukulenty. Jeho krytina je polykarbonát. Podmienky v ňom sú v podstate tie isté ako v skleníku na kaktusy. Akurát v letnom období k tieniacej sieťovine pridávame ešte aj bielu netkanú textíliu, ktorej množstvo regulujeme podľa intenzity slnečného žiarenia, tak aby nedošlo k popáleniu rastlín a zároveň, aby zostal ich vzhľad prirodzený. Tento skleník nám slúži aj na prezimovanie rastlín.

Stolové pareniská- Celú konštrukciu parenísk sme zhotovili zo sadrokartónových plechových profilov, pričom sú všetky štyri boky otvorené, aby sa do nich dostalo čo najviac čerstvého vzduchu. Vrchné okno parenísk je z jednokomorového polykarbonátu (lexanu) hrúbky 10 mm. Tieto pareniská máme umiestnené na stoloch drevenej konštrukcie a to z dôvodu lepšej manipulácie a prístupu k rastlinám. Čelá parenísk máme otočené smerom na juh, to samozrejme tiež kvôli tomu, aby sa k rastlinám dostalo čo najviac slnečného žiarenia.

      Stolové pareniská využívame tiež celoročne, ale dá sa povedať, že v dvoch etapách. Počas sezóny, čo je u nás od konca marca do konca októbra tu máme umiestnené najmä rastliny rodov Copiapoa, Eriosyce, Islaya, Neochilenia, Neoporteria, Pyrrhocactus, Austrocactus, Oroya, Pediocactus, Sclerocactus. Nachádzajú sa tu ale aj iné rody a výsevy. Na konci sezóny putujú rastliny do skleníka, kde sú až do začiatku ďalšej sezóny.

      Počas zimného obdobia tu máme umiestnené zimuvzdorné a mrazuvzdorné druhy z rodov Echinocereus, Escobaria, Pediocactus, Opuntia.

      Počas sezóny je polykarbonát na pareniskách otvorený a zatvárame ho len počas dažďa alebo silného vetra. Vtedy sa k rastlinám dostáva najviac slnečného žiarenia, nakoľko medzi rastlinami a slnkom nie je žiadna prekážka. Počas najhorúcejších dní, keď nepofukuje ani vánok, tak polykarbonát tienime vápenným náterom a to z dôvodu, aby sme zamedzili popáleniu rastlín. Tento náter väčšinou na polykarbonáte zostáva do najbližšieho dažďa, kedy sa zmyje. Po daždi sledujeme počasie a ak teploty opäť stúpajú k vysokým hodnotám, tak pareniská znova pretrieme, ak príde chladnejšie letné obdobie, zostávajú pareniská nezatreté.

      Okrem vyššie spomenutých rodov sú takéto pareniská vhodné aj na pestovanie kaktusov z rodov Lobivia, Mediolobivia, Demnoza, Aylostera, Rebutia ale aj iné najmä vysokohorské rody a druhy, ktoré potrebujú neustály pohyb čerstvého vzduchu a vysokú intenzitu slnečného žiarenia.

"Pod holým nebom"- Kaktusy a sukulenty pestujeme v kvetináčoch, ale položené voľne na záhrade, terase, či stole. V týchto podmienkach sú u nás všetky rastliny počas sezóny vystavené vrtochom počasia, to znamená, že na ne páli slnko, prší na ne a na jar sú vystavené posledným a na jeseň prvým mrazíkom. Hovoríme o "najtvrdšom" pestovaní kaktusov a iných sukulentov. Takto pestujeme najme rastliny z rodou Agave, Aloe, Gasteria, Opuntia, Tephrocactus, Trichocereus ale aj iné, ktoré sa už nezmestili do vyššie menovaných umiestnení. V týchto podmienkach je pokožka rastlín najintenzívnejšie vyfarbená a tŕne kaktusov sú dlhšie a pevnejšie. Z uvedeného dôvodu mnoho pestovateľov pestuje kaktusy a sukulenty práve takto a takto pestované rastliny považuje za najkrajšie. Keď nočná teplota na jeseň klesá k nule, tak rastliny prenášame, do skleníka, kde prečkajú až do ďalšej sezóny.

Voľná kultúra- Rastliny sú celoročne zasadené voľne bez kvetináčov v skalke, kde sú vystavené priamemu slnečnému žiareniu ako aj nepriazni počasia. Zatiaľ takto pestujeme len niektoré druhy rodov  Sempervivum, Yucca a Sedum ale takto sa dajú pestovať aj mnohé druhy rodov Agave, Escobaria, Echinocereus, Pediocactus, Sclerocactus. Druhy z uvedených rodov znesú naše podnebie celoročne a teda aj v zime ich môžeme takto pestovať bez toho, aby sme ich nejako chránili. To znamená, že na rastliny môže pršať, snežiť a môžu byť vystavené mrazom bez toho, aby im to nejako ublížilo.

Ochrana rastlín pred jarným slnkom

      Čo sa týka svetelných podmienok pre naše rastliny, je tiež dôležité uviesť, že ak sme kaktusy a sukulenty zimovali na tmavom mieste (u nás napr. pod stolmi v skleníku, príp. v prepravkách naukladaných na seba v dome), tak ich musíme na jar postupne privykať na slnečné žiarenie, aby sa nám nepopálili. My vykladáme rastliny na letné stanovište, ak nám to čas dovoľuje, počas zamračených dní. Aj niekoľko málo hodín na priamom slnku nám môže rastlinky zimované v tme nenávratne poškodiť. Po umiestnení rastlín na letné stanovište ich preto musíme chrániť pred priamym slnečným žiarením. Robíme to tak, že na pareniskách natrieme polykarbonát vápenným náterom a rastliny pestované pod holím nebol prekryjeme štyrmi vrstvami bielej netkanej textílie. Na tento účel nám pomôžu aj napr. noviny alebo tieniaca záhradnícka sieťovina. Takto chránime rastliny asi dva týždne, kým si nenavyknú na slnečné žiarenie. Potom ochranu odstránime a rastliny už pestujeme počas sezóny ako je to uvedené v našich článkoch. Tiež, ak je to možné, tak ochranu z rastlín dávame dole počas zamračeného dňa.