Titanopsis calcarea

Rod Titanopsis: Sukulentné "hlavy medúzy" z južnej Afriky

     Rod Titanopsis, patriaci do čeľade Aizoaceae, združuje neobyčajné sukulentné rastliny, ktorých listy pripomínajú bizarné útvary, neraz prirovnávané k hlavám medúzy alebo k pazúrom. Ich meno, odvodené z gréckych slov "titanos" (krieda) a "opsis" (vzhľad), odkazuje na ich preferenciu kriedovo-bielych erodovaných vápencových stanovíšť. Tieto rastliny pochádzajú z drsných podmienok južnej Afriky a sú obľúbené medzi zberateľmi sukulentov pre ich neobvyklý vzhľad a nenáročnosť.

Pôvod a rozšírenie:

   Titanopsisy sú endemické pre južnú Afriku, s ťažiskom výskytu v západnej časti Kapskej provincie a v Namíbii. Ich prirodzeným prostredím sú suché a polopúštne oblasti s vápencovými a dolomitovými podložiami. Vyskytujú sa na kamenistých svahoch, v štrbinách skál a na piesočnatých pláňach.

História:

     Rod Titanopsis bol prvýkrát formálne popísaný nemeckým botanikom Gustavom Schwantesom v roku 1926.

Počet druhov:

     Rod Titanopsis zahŕňa malý počet druhov, odhaduje sa na približne 5-7 akceptovaných druhov. Taxonómia rodu bola v minulosti predmetom diskusií a zaradenie niektorých populácií sa menilo. Medzi známejšie druhy patria:

• Titanopsis calcarea 
• Titanopsis hugo-schlechteri
• Titanopsis schwantesii

Vzhľad:

     Titanopsis sú nízke, trvalé sukulenty, ktoré tvoria kompaktné ružice listov.

• Listy: Sú mäsisté, trojuholníkovitého alebo jazykovitého tvaru, s charakteristickými bradavicami alebo hrbolčekmi na povrchu. Tieto útvary, často bielej alebo krémovej farby, im dodávajú bizarný vzhľad. Farba listov sa pohybuje od šedozelenej cez hnedastú až po modrozelenú, niekedy s červenkastým nádychom.
• Kvety: Vyrastajú zo stredu ružice na krátkych stopkách. Sú pomerne malé až stredne veľké, majú úzke, lúčovito usporiadané korunné lístky žltej alebo oranžovej farby. Kvitnú zvyčajne na jeseň alebo v zime.
• Koreňový systém: Majú kompaktný koreňový systém, prispôsobený na prežitie v suchých a kamenistých podmienkach.

Pestovanie:

     Pestovanie rastlín z rodu Titanopsis vyžaduje dodržiavanie určitých zásad, predovšetkým s ohľadom na zálievku a substrát:

• Substrát: Dôležitý je extrémne priepustný, minerálny substrát s nízkym obsahom organickej zložky. Ideálna je zmes hrubého piesku, štrku, pemzy, perlitu a malého množstva vápenca alebo dolomitu. Dôležitá je výborná drenáž.
• Zalievanie: Zalievať veľmi striedmo, až po úplnom vyschnutí substrátu. V období vegetačného pokoja (hlavne v zime) zálievku obmedziť na minimum alebo úplne vynechať. Preliatie je pre tieto rastliny nebezpečné a vedie k hnilobe koreňov.
• Svetlo: Vyžadujú plné slnko a dostatok svetla. Nedostatok svetla vedie k neprirodzenému rastu a strate typického vzhľadu listov.
• Teplota: Optimálne sú teplé letá a chladné, suché zimy. Zimujeme podľa možností v chlade a suchu pri teplote okolo 5-10 °C.
• Presádzanie: Presádzať len v prípade potreby, ideálne na jar.

Príbuzenské vzťahy:

     Rod Titanopsis patrí do čeľade Aizoaceae. Je príbuzný s ďalšími suchomilnými rodmi, ako sú Aloinopsis, Nananthus, Didymaotus a Cheiridopsis.