Lapidaria margaretae

Rod Lapidaria: Živé kamene z južnej Afriky

     Rod Lapidaria patrí do čeľade Aizoaceae, známej svojimi sukulentnými rastlinami s nezvyčajnými tvarmi a prispôsobeniami na prežitie v suchých podmienkach. Lapidaria je obzvlášť zaujímavá svojím vzhľadom, ktorý pripomína malé kamene, čím si vyslúžila aj svoje meno (z latinského "lapis" - kameň).

Pôvod a rozšírenie:

     Rod Lapidaria je endemický pre južnú Afriku, konkrétne sa vyskytuje v suchých oblastiach Namíbie a Južnej Afriky (provincia Northern Cape). Rastie v extrémne suchých, kamenistých a piesočnatých biotopoch, často na kremenných podložiach. Tieto oblasti sa vyznačujú nízkymi zrážkami, vysokými teplotami a intenzívnym slnečným žiarením.

História:

     Rod Lapidaria bol prvýkrát popísaný Gustavom Schwantesom v roku 1928. Dodnes je známy len jeden akceptovaný druh:

• Lapidaria margaretae Dinter & Schwantes

Hoci sa v minulosti uvažovalo o existencii ďalších druhov, moderné taxonomické štúdie potvrdili, že ide o monotypický rod.

Vzhľad:

     Lapidaria margaretae je nízka, trvalá sukulentná rastlina, ktorá vytvára kompaktné zhluky listov pripomínajúce malé kamene alebo okruhliaky.

• Listy: Sú usporiadané v protistojných pároch, sú mäsité, trojuholníkovitého až polkruhovitého tvaru, s plochým alebo mierne konvexným povrchom. Majú sivú, modrozelenú alebo hnedastú farbu s jemnou voskovou vrstvou, ktorá ich chráni pred nadmerným odparovaním vody. Vrchná strana listov môže byť mierne priesvitná, čo umožňuje preniknutie svetla dovnútra listu pre fotosyntézu.
• Kvety: Vyrastajú zo stredu rastliny medzi pármi listov. Sú pomerne veľké v porovnaní s veľkosťou rastliny, majú hodvábne žlté korunné lístky a žlté tyčinky. Kvitnú zvyčajne na jeseň.
• Koreňový systém: Rastlina má silný, mäsistý koreň, ktorý jej tiež umožňuje prežiť dlhé obdobia sucha.

Pestovanie:

     Pestovanie Lapidaria margaretae nie je náročné, ale vyžaduje dodržiavanie špecifických podmienok, ktoré napodobňujú jej prirodzené prostredie:

• Substrát: Dôležitý je extrémne dobre priepustný, minerálny substrát s vysokým obsahom piesku, štrku, pemzy alebo perlitu. Prímes humusu by mala byť minimálna.
• Zalievanie: Zalievať veľmi striedmo, až po úplnom vyschnutí substrátu. V zime zálievku obmedziť na minimum alebo úplne vynechať. Preliatie vedie k hnilobe koreňov.
• Svetlo: Vyžaduje plné slnko a dostatok svetla.
• Teplota: Optimálne sú teplé letá a chladné, suché zimy, pričom by teplota nemala klesnúť pod bod mrazu.
• Vzdušnosť: Dobrá cirkulácia vzduchu je dôležitá pre prevenciu hubových ochorení.

Príbuzenské vzťahy:

     Rod Lapidaria patrí do čeľade Aizoaceae. Je príbuzný s ďalšími známymi sukulentnými rodmi, ako sú Lithops, Conophytum, Pleiospilos, Argyroderma a Titanopsis.