Rod Lithops - Živé kamene: Kompletný sprievodca pestovaním
Lithopsy, známe aj ako "živé kamene", sú fascinujúce sukulenty z čeľade Aizoaceae, ktoré pochádzajú z vyprahnutých oblastí južnej Afriky a to z Namíbie, Juhoafrickej republiky, Botswany a malej časti Angoly. Rastú v extrémne suchých podmienkach, v púšťach a polopúšťach, na kamenistých a piesočnatých pôdach, až po kremenné a vápencové podklady. Preferujú slnečné stanovištia s minimálnymi zrážkami.
Ich unikátny vzhľad, pripomínajúci okruhliaky, či iné kamene, ich robí obľúbenými medzi zberateľmi a milovníkmi rastlín. No ich pestovanie si vyžaduje špecifický prístup, najmä s ohľadom na ich životný cyklus, ktorý zahŕňa obdobie rastu, prezliekania a odpočinku. V tomto článku sa ponoríme do detailov pestovania lithopsov a odhalím Vám tajomstvá ich úspešného pestovania.


Čo sú Lithopsy?
Lithopsy sú sukulentné rastliny, ktoré tvarom a farbou listov napodobňujú vzhľad kameňov, čím plne splývajú s prostredím, v ktorom prirodzene rastú, aby sa chránili pred bylinožravcami. Tento jav voláme mimikry. Lithopsy sa prispôsobili extrémnym podmienkam prostredia. Ich telo tvorí pár silne sukulentných, viac, či menej zrastených listov, medzi ktorými sa nachádza štrbina, z ktorej vyrastá kvet a pri prezliekaní aj nové listy. Nadzemná časť rastliny je prispôsobená na minimalizáciu vyparovania vody a obsahuje priesvitné "okienka", cez ktoré preniká svetlo hlbšie do listov, k fotosyntetizujúcim tkanivám.
Základné princípy pestovania Lithopsov:
- Substrát: Dôležitý je dobre priepustný substrát s prípadnou drenážou, ktorú ale ja nepoužívam. Ideálna je zmes hrubého piesku (štrku), perlitu, pemzy, antuky, príp. lávy alebo liaporu a malej časti zeminy alebo rašeliny. Všetky tieto diely miešam v pomere: jeden diel z každej zložky. Vyhnite sa substrátom zadržiavajúcim vodu. Ak používate pod kvetináčom misku, tak dbajte nato, aby sa v nej po napití substrátu nenachádzala prebytočná voda. Do substrátu tiež pridávam pár guličiek (2-3 ks do malého kvetináča, 5-6 ks do kvetináča 10x10 cm) viacmesačného hnojiva napr. Plantacote s účinnosťou 6 mesiacov. Tento čas je iba informatívny a pri skromnej zálievke našich rastliniek vydrží omnoho dlhšie.
- Svetlo: Lithopsy vyžadujú množstvo priameho slnečného svetla. Ideálne je umiestnenie na južnom okne. Nezabúdajte, že žalúzie na okne musia byť celý deň vytiahnuté! Nedostatok svetla sa prejaví vyťahovaním rastlín – neprirodzeným rastom do výšky a stratou prirodzenej farby. V žiadnom prípade nepestujte Lithopsy v bytových priestoroch niekde na stole, či skrini, tieto miesta sú pre nedostatok slnečných lúčov úplne nevhodné na ich pestovanie. Už aj umiestnenie za záclonou v blízkosti okna je pre tieto rastlinky problematické.
- Zálievka: Zálievka je kľúčová pri pestovaní týchto rastliniek a vyžaduje si pochopenie ich životného cyklu. V období rastu (jar a jeseň) zalievam striedmo, až po úplnom vyschnutí substrátu, v intervale asi raz za dva-tri týždne. V období odpočinku (leto a zima) zálievku obmedzím na minimum alebo nepolievam vôbec. Ja polievam v letnom období iba ak sa ochladí na pár dní, aj to iba toľko, aby nebol nasiaknutý celý substrát. Keďže Lithopsy pestujem v skleníku, ktorý sa v letných horúčavách prehrieva, tak v najhorúcejších obdobiach leta nepolievam Lithopsy vôbec. Ak by som ich polial v tomto čase, tak je po nich! V zimnom období, ktoré začína asi od polovice októbra, keď je už väčšina druhov lithopsov odkvitnutá, nepolievam vôbec až do úplného prezlečenia, čo môže trvať v niektorých prípadoch až do mája. Základné pravidlo nielen pri rode Lithops ale aj u mnohých iných rodoch je, že ak som si nie istý, či poliať alebo nie, tak odpoveď je určite nie! Suchom rastlinkám určite neublížite, sú predsa naň prispôsobené, na prebytok vody určite nie. Nesprávnou zálievkou môžete len ublížiť.
- Teplota: Lithopsy preferujú počas sezóny teplé a suché prostredie. V lete znesú aj vysoké teploty, v zime by teplota nemala klesnúť pod 5°C. Niekedy mám v skleníku krátkodobo aj 0 st.C a nerobí im to problém. V byte, kde je celoročne približne rovnaká teplota a nevieme rastlinkám v zime zabezpečiť zníženie teploty, tak ich nechajte na južnom okne a nepolievajte celú zimu až do jari. Takto Vám bez problémov rastlinky prezimujú aj tu.
- Vzduch: Zabezpečte dobrú cirkuláciu vzduchu najmä v skleníku alebo parenisku, v bytových podmienkach im stačí klasické vetranie domácnosti.

Životný cyklus Lithopsov:
Pochopenie životného cyklu Lithopsov je základom pre ich úspešné pestovanie. Preto rastlinky sledujte, ako sa správajú a ako v jednotlivých obdobiach roka vyzerajú. Tento ich cyklus v našich podmienkach nevieme zmeniť a musíme sa mu iba prispôsobiť. Lithopsy sa nám určite neprispôsobia. Pochádzajú z južnej pologule, kde sú ročné obdobia presne naopak ako u nás a lithopsy si zachovali svoj kolobeh života ako v ich domovine. Životný cyklus opísaný nižšie sa preto vzťahuje na naše ročné obdobia - severnej pologule.
Životný cyklus lithopsov sa delí na tri hlavné obdobia.
- Obdobie rastu (jar a jeseň): Na jar sú v štrbine medzi starými listami už nové listy, pričom staré listy postupne vysychajú a odovzdávajú živiny novým. Tento proces trvá niekedy až do mája, kým staré listy z minulého roka úplne uschnú na "šupky". Až kým sa tak nestane, nepolievam. Niektorí pestovatelia začínajú polievať aj skôr, ale ja to tak nerobím a osvedčilo sa mi to. Možno som stratil mesiac rastu, ale rastlinkám odklad prvej jarnej zálievky určite neuškodí. Môžu iba mierne stratiť na objeme. Potom prejdem na zálievku, pričom prvé dve sú naozaj opatrné a určite hneď nepremočím celý substrát. Po týchto dvoch opatrných zálievkach polievam už klasicky, ale to až po dokonalom preschnutí substrátu. Polievam do začiatku letných horúčav, takže niekedy stihnem len tri, maximálne štyri zálievky v jarnom období. Na jeseň, po období letného odpočinku, začína u lithopsov obdobie kvitnutia. Prvé u mňa vždy kvitnú Lithops pseudotruncatella a to už v auguste. Ale aj napriek tomu začínam polievať po konci letných horúčav, čo vychádza niekedy koncom augusta alebo začiatkom septembra. Každý rok je iný a preto aj jesennú zálievku posúvam na skorší alebo neskorší termín. Polievam asi do polovice októbra, ako som písal vyššie, kedy je väčšina druhov už odkvitnutá.
- Po odkvitnutí, ak sme kvety správne opelili, začína proces tvorby plodov a v nich semien. Plody (tobolky) dozrievajú niekedy až do leta nasledujúceho roku a sú zrelé, až keď sú úplne suché.
- Obdobie prezliekania (zima-jar): Tento proces je pre lithopsy charakteristický. Staré listy postupne vysychajú a "uvoľňujú" miesto novým listom, ktoré rastú pod nimi v podstate už od odkvitnutia na jeseň. V tomto období sa tekutina aj so živinami "prelieva" zo starých listov do nových. Nový pár listov vyrastá zo štrbiny starého páru listov. Postupne prezliekanie trvá počas celej zimy a pri niektorých exemplároch aj časť jari. Počas tohto obdobia nepolievam vôbec, aby sa predišlo hnilobe starých listov, čo by následne mohlo zahubiť celú rastlinku. Zálievku obnovujem až po úplnom vyschnutí starých listov a objavení sa nových. Jednoducho povedané, začnem polievať, až keď má rastlinka zase len dva listy a nie štyri.


- Obdobie odpočinku (leto a zima): V lete, počas najväčších horúčav, lithopsy prechádzajú do stavu letného odpočinku. Zálievku obmedzím na minimum, prípadne úplne vynechám. Podobne je to aj v zime, kedy rastlina spomaľuje svoje životné funkcie. Nasledujúce len zopakujem: Polievam v letnom období iba ak sa ochladí na pár dní, aj to iba toľko, aby nebol nasiaknutý celý substrát. Keďže Lithopsy pestujem v skleníku, ktorý sa v letných horúčavách prehrieva, tak v najhorúcejších obdobiach leta nepolievam Lithopsy vôbec. Ak by som ich polial v tomto čase, tak je po nich! V zimnom období, ktoré začína asi od polovice októbra, keď je už väčšina druhov lithopsov odkvitnutá, nepolievam vôbec až do úplného prezlečenia, čo môže trvať v niektorých prípadoch až do mája.
- V bytových podmienkach sa leta nemusíme až tak obávať, veď tieto priestory sa tak neprehrievajú ako skleník. Preto je v tomto období možné Lithopsy mierne polievať, samozrejme za dodržania vyššie spomenutých pravidiel, čo sa týka intervalov zálievky, substrátu a svetla. Ale v podstate zálievka nie je potrebná...menej je vždy viac.
Nádoby na pestovanie:
Pre zbierkové rastliny používam plastové kvetináče, do ktorých vysádzam viacej rastliniek. Používam okrúhle aj hranaté, to je už len vec vkusu. V poslednej dobe som začal pre zbierkové rastlinky používať hranaté, kde väčšinou zasadím 5 rastliniek a to štyri do každého rohu a jednu do stredu. Používam rozmery 6x6 cm až 10x10 cm, podľa veľkosti rastlín. Hĺbka kvetináčov je približne rovnaká ako ich priemer a lithopsom to vyhovuje aj napriek tomu že môžu mať korenej neuveriteľne dlhé, čo spomínam nižšie.


Kvitnutie Lithopsov:
Kvitnutie je pre pestovateľov lithopsov odmenou za ich starostlivosť. Prvé kvety sa môžu objavovať už v letnom období, ale hlavným obdobím kvitnutia pri väčšine druhov je jeseň. Niektoré druhy môžu kvitnúť aj v zime. Môžu byť biele, žltej ale aj oranžovaj farby. Kvitnutie trvá niekoľko dní až týždňov. Pre úspešné opelenie je potrebné preniesť peľ z jedného kvetu rastliny na bliznu druhého kvetu inej, geneticky odlišnej rastliny pomocou štetca alebo vatovej tyčinky. Po správnom opelení sa vytvorí tobolka so semenami.
Časté problémy a ich riešenie:
- Hniloba: Najčastejším problémom je hniloba koreňov spôsobená nadmernou zálievkou alebo nevhodným substrátom. Prejavuje sa to scvrknutím rastliny v období rastu. Postihnuté rastliny je potrebné okamžite vybrať zo substrátu, odstrániť poškodené korene, následne nechať pár dní bez substrátu, aby sa rany zahojili. Potom môžeme rastlinku zasadiť do suchého substrátu a obmedziť zálievku. Prvvú zálievku po zasadení nedjte skôr ako o dva týždne. Čo je najhoršie, ak zistíte príznaky hniloby( spomínané scvrknutie, alebo až mäkké, vodnaté listy), tak je už väčšinou neskoro a rastlinku sa nepodarí zachrániť.
- Vyťahovanie rastlín: Vyťahovanie rastlín je spôsobené nedostatkom svetla a nadbytku vody. Rastlinu premiestnime na svetlejšie miesto a menej polievajte, tak ako som to uviedol vyššie.
- Škodcovia: Lithopsy sú relatívne odolné voči škodcom. Občas sa môžu objaviť roztoče alebo červce. V takom prípade použijeme vhodný insekticíd bežne dostupný v záhradníctvach. V mojej zbierke som zatiaľ problémy so škodcami na Lithopsoch nemal.


Iné zaijímavosti o rode Lithops:
- Nový pár listov vždy vyrastá kolmo na ten starý, predchádzajúci, takže štrbina medzi listami sa pri každom prezlečení akoby pootočí o 90 stupňov.
- Nový pár listov si nezachováva presne ten istý vzor starých listov. Listy si samozrejme zachovávajú základné znaky druhu, formy, či variety, ale samotný vzor na vrchu listov je vždy iný a každá rastlinka je v podstate originál.
- Listy majú najvýraznejšiu farbu hneď po prezlečení na jar a ich farba, ako listy starnú, postupne bledne a je menej výrazná.
- Zo štrbiny medzi jedným párom listov vždy vykvitne iba jeden kvet. Dočítal som sa, že z jednej štrbiny môžu vyrásť aj dva, či viac kvetov, ale mne sa to ešte nestalo a takúto fotografiu som nenašiel ani v literatúre, ani na internete.
- Korene lithopsov sú extrémne dlhé v porovnaní s telom rastlinky. V prírode môžu dosahovať aj 10-20 cm, čo im zabezpečuje vlhkosť z väčších hĺbok v ich prirodzenom prostredí.
- Niektoré druhy lithopsov časom rastú aj trsovite. Pri prezliekaní sa z pomedzi starého páru listov nevynoria iba dva nové listy, ale rovno štyri. Takto nám vznikne takzvaná dvojhlavá rastlinka. Takto sa to môže opakovať aj nesledujúce prezliekanie a z dvoch hláv máme štyri atď. Toto však nie je pravidlom.
- Lithopsy majú aj stonku. Áno, aj keď ju nevidíme a rastlinka vyzerá ako keby to boli len listy, tak pod zemou sa nachádza stonka, ktorá je niekedy len niekoľko milimetrov dlhá. Táto plynule prechádza do koreňa.


Záver:
Pestovanie lithopsov si vyžaduje trpezlivosť a pochopenie ich špecifických potrieb. Dodržiavaním základných princípov pestovania a rešpektovaním ich životného cyklu sa môžete tešiť z týchto fascinujúcich rastlín a ich premeny. S trochou starostlivosti sa Vám odvďačia krásnymi kvetmi a jedinečným vzhľadom, ktorý oživí vašu zbierku sukulentov.